POPRAD 30. augusta (SITA) – Tatranské lesy už dlhodobo trápi lykožrút, ktorý sa v nich extrémne premnožil následkom kalamity v roku 2004. Napadnuté podľa odborníkov nie sú len plochy, ktoré vtedy zasiahla veterná smršť, ale aj zdravé lesy, a rozvrátená je takmer polovica bezzásahového územia. „Netušila som, že lykožrút nám takto požiera lesy. Mnohí sme zdesení, keď to vidíme v priamom prenose. Sme tu od toho, aby sme diskutovali o riešení, pri aktívne integrovanej ochrane vieme naším Tatrám pomôcť. A toto je cieľom. Aby zainteresovaní, ktorí do toho majú čo rozprávať, odborne diskutovali na túto tému,“ povedala dnes Matečná.
Ministerka pôdohospodárstva tvrdí, že sú situácie, v ktorých si príroda pomôcť nedokáže, a tak je podľa nej načase konať. „Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Pre inváziu podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky,“ uviedla. Pokiaľ podľa jej slov nedôjde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú. Tatry v súčasnosti prichádzajú nielen o vysadené lesy, ale aj o pôvodné stáročné lesy, kvôli ktorým pôvodne vzniklo pásmo s najvyšším stupňom ochrany. „Efektívne, ekologické a k životnému prostrediu priateľské riešenia máme pritom k dispozícii už desiatky rokov," uviedla ministerka Matečná.
„Ak necháme ležiacu kalamitu tak, behom jedného roka sa 120-násobne zvýši populácia lykožrúta,“ upozornil dnes vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Javorina Ján Slivinský. „V piatom stupni ochrany nám lykožrút zničil 430 hektárov, dramaticky to postupuje aj tento rok, tieto čísla nám priamočiaro rastú. Ohrozených je 1 250 hektárov lesných porastov. Ak sa nezasiahne, prídeme o to všetko,“ varoval. Ako dodal, na vážny scenár situácie upozorňovali už od roku 2005, teraz je podľa neho potrebné predbehnúť lykožrúta. „Základom je čo najskôr drevo zbaviť kôry, pretože tá je zdrojom ďalšieho množenia. Potom sú tu feromónové lapače a zavčasu je tiež potrebné vyhľadávať napadnuté stromy," povedal. Upozornil aj na zanedbanie starostlivosti o vodné toky, v ktorých sa nachádza veľký počet dreva a doslova ohrozuje ľudí. „Keď zrážky prenikajú cez hnijúce drevo, so sebou strhávajú aj luminové kyseliny. Americkí vedci zistili, že keď sa potom voda upravuje na pitné účely, keď sa tam pridáva chlór, vznikajú v nej karcinogénne látky,“ povedal Slivinský.
Podľa rezortu pôdohospodárstva je problém vo Vysokých Tatrách spôsobený rozdielnym pohľadom na starostlivosť o chránené územie zo strany ochranárov a lesníkov. Kým ochranári presadzovali pasívny prístup, teda bezzásahovosť, a to dokonca na celom území TANAP, lesníci navrhovali aplikovať citlivú aktívnu diferencovanú ochranu na základe dlhoročných skúsenosti. Historicky má totiž lesníctvo na Slovensku podľa ministerstva niekoľko storočí dlhú históriu a bohaté skúsenosti v boji s lykožrútom.
Práve zladiť prístupy v ochrane prírody by malo byť cieľom okrúhlych stolov, ktoré bude iniciovať rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.