BRATISLAVA 31. mája (SITA) – Slovenská lesnícka komora odmieta tvrdenie ministerstva životného prostredia (MŽP), že lesnícky prístup v starostlivosti o les je založený na plánovaných a rozsiahlych výruboch. Reagovala tak na iniciatívu ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ktorý chce predložiť ministerstvu pôdohospodárstva Národnú dohodu o strome ako základ ekologickejšieho, zodpovednejšieho a trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia s lesmi s cieľom obmedziť holorubný hospodársky spôsob v lesoch. Ako informoval hovorca Slovenskej lesníckej komory Dávid Hančinský, lesníci túto iniciatívu síce vítajú ako začiatok nevyhnutného dialógu o ochrane prírody a starostlivosti o lesy, zároveň však upozornil, že lesníci už v lesoch hospodária trvalo udržateľným spôsobom na základe programov starostlivosti o les, ktoré sú prerokovávané aj s orgánmi ochrany prírody.
Minister Sólymos navštívil Tichú dolinu a obec Malužiná v Nízkych Tatrách, kde mal možnosť osobne porovnať dva rôzne prístupy pri spravovaní lesov. Tichá dolina predstavuje príklad, ako si príroda dokázala poradiť s ničivou veternou a lykožrútovou kalamitou bez zásahu ľudskej činnosti. „Dnes máme v Tichej doline les, ktorý povodeň ustál. V Malužinej sme také šťastie nemali,“ vyhlásil. Práve obec Malužiná v okrese Liptovský Mikuláš totiž predstavuje opačný, lesnícky, prístup k lesom. Koncom apríla tu nánosy bahna a kameňov, ktoré dovalila veľká voda z okolitých odlesnených kopcov, spôsobili vyliatie potoka. Podobný osud ako Malužinú nedávno pri povodniach postihol aj Demänovskú a Jánsku dolinu. Sólymos preto navrhuje takzvaný výberkový spôsob hospodárenia v lesoch, ktorý je založený na ťažbe jednotlivých stromov, najmä tých, ktoré sú poškodené a napadnuté škodcami. Ostatné stromy zostávajú na mieste, a tým sa les prirodzene obnovuje.
„Považujeme za zavádzajúce použiť spracovanie následkov vetrovej a hmyzovej kalamity v Malužinej ako príklad plánových a rozsiahlych výrubov lesa. Nemožno tiež porovnávať stav v lokalitách Tichej doliny a Malužinej bez znalosti úhrnu zrážok, stavu infraštruktúry či iných premenných,“ vyhlásil za lesníkov Hančinský. Zdôraznil tiež, že plochy po spracovaní kalamity sú následne obnovované umelým zalesnením a tam, kde sú na to podmienky, prirodzenou obnovou. „Lesníci chcú pestovať zdravé lesy, ktoré plnia všetky celospoločenské funkcie vrátane vodozádržnej,“ uzavrel.