ENVIRO: Budaj otvoril takmer všetky zásadné témy životného prostredia, tvrdí iniciatíva My sme les

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) otvoril takmer všetky zásadné témy, ktoré Slovensko v oblasti životného prostredia trápia.
BRATISLAVA 2. apríla (SITA) – V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol Karol Kaliský z iniciatívy My sme les. Tá Budaja považuje za zatiaľ najaktívnejšieho ministra životného prostredia, ktorý tento rezort viedol. Iniciatíva víta napríklad zámer novely zákona o ochrane prírody. Tou sa má zabezpečiť dočasná stavebná uzávera v národných parkoch, ich zonácia a prevod štátnych pozemkov spod rezortu pôdohospodárstva pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).

Snahu o reformu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR členovia My sme les považujú za dobrý krok, no upozorňujú, že peniaze z plánu obnovy aj eurofondov by na ňu nemuseli stačiť. Aj keď MŽP SR avizuje použitie iných zdrojov, podľa Kaliského doterajšia prax ukazuje, že ochrana prírody na Slovensku v minulosti zlyhávala práve pre nedostatok financií v envirorezorte. Požadovaná čiastka z Plánu obnovy by preto podľa neho mala byť pre prípad reformy ochrany prírody oveľa vyššia. Člen iniciatívy My sme les uviedol, že MŽP SR by malo pracovať aj na ekologizácii poľnohospodárstva.

My sme les hodnotí pozitívne Budajov záujem pri petíciách proti výstavbe na Štrbskom Plese či v Demänovskej doline. „Takisto registrujeme snahy o komplexné riešenie transformácie chránených území, ako sú Muránska planina či Poloniny, kde ministerstvo plánuje použiť prostriedky pre udržateľnú zamestnanosť, podnikanie či mäkký turizmus. Je to posun vo vnímaní využívania a poslania chránených území,“ povedal Kaliský.

Fakt, že MŽP SR podporilo prerokovanie klimatickej petície v parlamente je podľa neho chvályhodný, no envirorezort podľa neho mohol stáť aj na čele iniciatívy. Kaliský upozorňuje, že ministerstvo musí ustrážiť, aby klimatická kríza nebola nezneužila na presadenie „na oko“ environmentálnych riešení, ktoré ju ešte viac prehĺbia. Za také považuje napríklad výrobu energie z biomasy. Pri jej spaľovaní sa vypúšťa na jednotku vyrobenej energie viac oxidu uhličitého (CO2) ako pri spaľovaní uhlia či plynu. Zachytenie vyprodukovaného CO2 pritom v novovysadených porastoch trvá desiatky až stovky rokov. Podpora spaľovania drevnej štiepky podľa Kaliského vedie k tomu, že sa z lesov bude CO2 namiesto zachytávania uvoľňovať.

„V prípade drevnej štiepky nestačí formálne odmietnutie, sú potrebné rázne kroky, aby nefigurovala v pripravovanej európskej taxonómii zelených investícií ako obnoviteľný zdroj. V takéto kroky dúfame aj zo strany MŽP SR. Tiež veríme, že sa podarí dotiahnuť koncovku v podobe uzákonenia celoročnej ochrany vlka, na ktorú stále čakáme,” dodal Kaliský.


Objave autora SITA
Možda će Vas zanimati
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.